Nezostávate nepovšimnutí - bez náznaku paranoje

Včera som po dlhom čase zašla do papierníctva kam som chodievala ako malá školáčka ZŠ. Zaváňalo to tam spomienkami. Nič sa tu nezmenilo. Všetko tak poukladané ako pred rokmi, dlhá rada malých školáčikov s mamičkami a stále tá istá predavačka. Keď som prišla na rad, poprosila ju o to čo potrebujem, zaplatila a chystala sa odísť prekvapili ma jej slová: "Ako si sa zmenila," pozrela som na ňu a s neveriackym pohľadom a dojatím v hlase som sa jej spýtala: " Vy si ma pamätáte?" Odpovedala mi s neuveriteľnou samozrejmosťou.

Táto malá príhoda mi rezonovala v hlave ešte celý večer. Boli to roky čo som sa v tých končinách neukázala a ona si napriek času, ktorý aj na mne zanechal svoj podpis v podobe rôznych zmien môjho výzoru stále pamätala kto som.
Počas toho ako si plávam životom si málokedy uvedomujem či si ma ľudia všímajú. No už len ja samotná si ľudí veľmi všímam. Neuveriteľne na mňa zapôsobilo len dievča, ktoré chodievalo v okolí môjho domu venčiť psa a myslím, že by bolo veľmi prekvapené ak by sa dozvedelo, že som ho evidovala a je možné, že ono by vôbec netušilo kto som. To je druhá stránka veci. Keď niekoho stretáte a vôbec si ho nevšimnete. Kto vie na základe čoho si človeka všimneme alebo nie. Myslím, že to nie je o zaujímavosti danej osoby, lebo mnohokrát nám zaujímavá osoba prepláva pomedzi prsty. Preto je potrebné k tomu pridať ešte aj častosť, aby si niekto našiel miesto vo vašej pamäti.

Preto nikdy nezabúdajme, že v každom momente strávenom medzi ľuďmi na nich pôsobíme. Možno už len počas toho ako cestujeme MHD. Takže buďte vždy jedineční tzn. sami sebou.